radomeer.sk
 

Spoplatnenie slovenských online médií

16. apríla 2011

Screen shot 2011-04-16 at 21.09.15 .pngČoskoro by mal byť spustený systém spoplatnenia slovenských internetových médií. Zapojili sa doň portály ako sme.sk, pravda.sk, hnonline.sk, tyzden.sk, medialne.sk a mnohé iné. Táto správa vyvoláva kopec vášní, preto mi nedá nereagovať :)

Screen shot 2011-04-16 at 21.09.15 .png

Na úvod krátko pre tých, ktorí nevedia o čo ide. Služba Piano bude vyberať mesačný poplatok (zatiaľ) 2,90 eur za prístup do niektorých sekcií portálov, ktoré sa do systému zapojili. Ide hlavne o názorové sekcie, možnosť čítať aktuálne vydania alebo archív, ale na takom sme.sk je spoplatnená dokonca aj možnosť pridávať viac ako 4 diskusné príspevky denne.

Myslím si, že nápad vôbec nie je zlý. Realita online médií totiž nie je príliš ružová. Jeden z hlavných dôvodov, prečo sú inzerenti ochotní nakupovať reklamný priestor na webe je ten, že je zo všetkých médií najlacnejší (na počet videní). Cenou za reklamu teda príliš hýbať nemôžu, inak by inzerenti ostali u tradičných médií, kde „majú istotu“. Ak by sa snažili zvyšovať objem reklám (ktorý je pri niektorých portáloch už teraz podľa mňa ďaleko za hranicou), pochopiteľne by sa tým plošne znížila atraktivita všetkých reklám. Okrem toho sa dá predpokladať, že by viac ľudí siahlo po nástrojoch blokujúcich reklamu a tí menej schopní by sa na také „preplácané“ médiá jednoducho vykašľali.

Online médiá majú oproti tým tradičným samozrejme pravdepodobne nižšie náklady. Ale zas predstava, že prevádzka portálu je „prakticky zadarmo“, je úplne mimo. Určite sú náklady na jeden výtlačok novín podstatne vyššie ako na jedného návštevníka webu, ale ani náklady na hardvér, administrátorov a programátorov, ktorí držia takýto web v chode nie sú zanedbateľné. Nehovoriac o tom, že nižšie náklady na výrobu vždy znamenajú väčšiu konkurenciu. Internetovým médiom môže byť dnes hocijaký bloger (živý príklad tu :) a tak sa zisky z reklamy delia medzi podstatne viac hráčov. Preto celkom súhlasím s tvrdením tvorcov, že na to, aby sa online médiá mohli kvalitatívne pohnúť, potrebujú mať aj iný zdroj príjmov.

Je to iba slovenský problém? Určite nie. V zahraničí na túto tému prebieha veľa diskusí, ale pravdupovediac málo činov. A z toho mála sa väčšina skončila ak nie totálnym, tak aspoň poriadnym fiaskom. Piano to skúša spôsobom, ktorý, aspoň pokiaľ viem, ešte nikto na svete v zmysluplnej podobe neskúsil: Spojiť platby za čo najviac médií do jedného poplatku.

Páči sa mi odvaha autorov systému. Obvykle totiž zovšadiaľ počúvam, ako sa na Slovensku nedá nič dosiahnuť, lebo je tu malý/nevyspelý/trápny trh; na nič nie sú peniaze atď… Konečne niekto začal biznis plán s tým, že ako výhodu využíva práve malosť Slovenska. V našej krajine je to obvykle tak, že ľudia z jednej brandže sa „prakticky všetci poznajú“. Potom obehať majiteľov online portálov a skúsiť medzi nimi nájsť zhodu určite nebol až taký veľký problém. Gratulujem k jednoduchému nápadu, ktorý by bolo v každej väčšej  krajine podstatne náročnejšie uskutočniť.

Ale samozrejme, diskusia teraz stojí na tom, či sa naozaj nájdu takí, ktorí budú ochotní platiť. Pred chvíľou som si prečítal článok Tomáša Abaffyho na zajtra.sk, ktorý podľa všetkého tvrdí, že asi ťažko. Ja by som taký unáhlený v úsudku nebol, ale cítim potrebu najprv trochu poopraviť niektoré tvrdenia, ktoré sa mi zdajú na úrovni titulkov z Nového času:

1. „Z prvej desiatky najvýznamnejších slovenských webov sú v Piane až dva“

Kto nepostrehol iróniu v slovíčku „až“, pochopil by z kontextu článku. Je to síce právda, lenže nie je web ako web. Piano nie je ani náhodou určené pre sociálne siete, diskusné fóra, bazáry, vyhľadávače najnižších cien, katalógy, PR portály a mnohé iné, ktoré sa prevažne v prvej 40ke nachádzajú. Je určený pre médiá, aj to nie hocijaké. Preto mi tabuľka z tohto článku, v ktorej autor porovnáva zapojenosť služieb podľa návštevnosti veľmi pripomína nedávny graf pána poslanca zo Smeru. Keď sa pozriem na nezapojené spravodajské portály, tak sú to takmer len také, ktoré buď prekladajú zahraničné správy, alebo rovno preberajú čisto agentúrne správy. Tie ale nemajú čo ponúknuť. Ak by takýto obsah spoplatnili, hneď by ich nahradil ktosi iný, kto takýto lacný obsah ľahko vykryje aj reklamou.

2. Možno za istých okolností budem viac prispievať na iné médiá, ako na to, kvôli ktorému som si systém predplatil

Nepoznám detialy služby a ani som ich nikde takto nezachytil, ale kto tvrdí, že aj keď budem navštevovať neplatený obsah, bude sa to započítavať ako návštevnosť pre daný portál a podľa toho rozdeľovať platby? Stačí, aby bol systém takto nastavený, a všetko bude spravodlivé: Koho platený obsah najviac pozerám, ten dostane najviac z mojej platby. Táto výčitka mi prišla ako čisté hľadanie problémov, kde nie sú.

Objasnené v diskusií: Tak to aj je. Teda cas navstevy v platenej zone jedneho portalu sa porovnava s casom v platenej zone druheho portalu.“ Roman Fordinál

3. „Slovenské stránky nepotrebujú také tučné zisky ako svetové stránky so
stámiliónmi používateľov, slovenské stránky môžu fungovať na tisíc krát
niekedy aj milión krát menších nákladoch.“

Samozrejme, opäť to môže byť pravda, ale treba rozumieť rozdielu medzi fixnými a variabilnými nákladmi.

Fixné sú všetky tie, ktoré sú potrebné bez ohľadu na to, či budeme mať jedného alebo milión návštevníkov. Sú to napríklad: počiatočná investícia do systému, priebežné dopĺňanie funkcií a správa portálu, výroba obsahu.

Variabilné sú tie, ktoré sa zvyšujú priamo úmerne s počtom návštevníkov. To sú najmä náklady na hosting a prípadne administrátorov, ktorí musia kontrolovať diskusné príspevky alebo riešiť podnety od používateľov.

Je jasné, že variabilné sú v tomto prípade oproti fixným zanedbateľné. Preto síce platí, že menšie portály majú menšie náklady, ale ten rozdiel nie je nejaký obrovský – všetci musia platiť naprogramovanie nejakého systému, starať sa oň a naplniť ho obsahom bez ohľadu na to, či to je sme.sk alebo nytimes.com

4. TheTimes.co.uk spoplatnenie vyšlo, ale vyšlo by to niekomu na Slovensku?

To nie je relevantná otázka, lebo Piano nespoplatňuje jedno médium, ale aktuálne 34 médií služieb v deviatich médiách. Samozrejme, vzhľadom na dôveryhodnosť médií na Slovensku by som tiež nedával veľké šance jednému médiu, ktoré by sa rozhodlo svoj obsah na webe spoplatniť.

5. Obsah, ktorý bude v Piane nebude skutočne prémiový.

Čiastočne by som aj súhlasil, tiež sám nemám pocit, že obsah, ktorý sa ide spoplatňovať by bol tak veľmi atraktívny. Ale možno to bude len tým, že naše online médiá príliš nežeriem a skôr sa snažím čítať zahraničné špecializované blogy.

S čím úplne súhlasím je názor na nezmyselnosť prieskumu s otázkou „Ste ochotní platiť za prémiový obsah na webe?“ Ak si takýto prieskum dala vypracovať Piano media aby sa naozaj niečo dozvedeli, tak úspešne vyhodili peniaze. Ak išlo iba o PR, tak sme ich minimálne prekukli ;)

Na druhej strane, mnohé portály už majú nejaký ten rok spoplatnený napríklad archív, články z aktuálnych printových vydaní alebo aj niektoré konkrétne články či sekcie. Obvykle sú prístupné iba predplatiteľom, takto budú prístupné aj ľudom, ktorí o print nemajú záujem a za nižší poplatok. Okrem toho, niektorí prihadzujú aj verziu webu bez reklamy, čo môže byť tiež pre niekoho výhodou.

6. Kto bude preboha platiť za to, aby mohol prispievať do diskusií (na sme.sk!)?

Toto som si povedal aj aj, keď som tento zámer zachytil. Neskôr mi ale napadli dva celkom rozumné dôvody, ktoré asi autori tohto počinu sami od seba nezverejnia.

Jedným sú spomínané variabilné náklady. Na diskusiu na takom sme.sk sú vysoké nielen kvôli svojmu dátovému objemu, ale aj kvôli administrátorom, ktorí musia ručne sledovať porušenie diskutérskeho kódexu. Pri takom počte príspevkov to môže byť práca na plný úväzok minimálne pre jedného človeka (možno že aj viac). Spoplatením aspoň diskusie preriedia a odhadujem, že majú spočítané, že im to na návštevnosti a teda ziskoch príliš neuberie a naopak, náklady sa znížia.

Ako druhé mi napadla možnosť, že to bude zaujímavý priestor pre tých o ktorých sme všetci počuli, ale nevieme ich usvedčiť: profesionálni diskutéri v červenom či v modrom. Teda inými slovami, možno bude zaujímave pre politikov kúpiť svojim nohsledom možnosť neobmedzene prispievať, aby zahltili názormi priestor, ktorý je pre neplatičov obmedzený.

7. Prečo majú ľudia platiť teraz za nekvalitný obsah a spoliehať sa na sľuby, že v budúcnosti vďaka tomu bude?

S touto výčitkou súhlasím. To naozaj nemajú médiá možnosť investovať do kvalitného obsahu povedzme aspoň na polrok, aby ľudí do systému nalákali? Neviem či je dobré spoliehať sa, že zaúčinkuje stratégia: „Najprv zaplaťte, potom uvidíte za čo.“

Ale samozrejme, ako som spomínal vyššie, benefitom nie je iba prístup do sekcií, ktoré boli doteraz zdarma, ale aj napr. žiadna reklama alebo obsah ktorý bol aj doteraz platený a teda asi spĺňal kritériu kvality (to je samozrejme tiež otázne).

Čo by som odporučil Pianu, aby zmiernilo riziko neúspechu?

V prvom rade by bolo fajn, aby mali naozaj vyriešené spravodlivé rozdeľovanie platieb. Teda nie podľa návštevnosti platených aj neplatených návštev v rámci jedného portálu, ale iba tých platených. Okrem toho by možno bolo milé, keby používateľ vo svojom profile videl, koľko plateného obsahu si už otvoril a ako tým prispel danému médiu. 

Ako druhé by mali jasne odkomunikovať, že sa nespoplatňuje len existujúci obsah, ale najmä ide o prístup do sekcií, ktoré boli doteraz iba pre predplatiteľov a tiež niektoré médiá budú pre predplatiteľov bez reklamy.

Držím Pianu palce. Bol by som minimálne hrdý na to, ak by bolo Slovenskou prvou krajinou, ktorá prelomila neúspech spoplatnenia obsahu na internete a naozaj by tým aj prispela ku zvýšeniu jeho kvality.

P.S.: Tomáš Bella, iniciátor projektu Piano Media je môj bývalý učiteľ, školiteľ bakalárskej práce a budúci (neoficiálny) školiteľ diplomovej práce. Takže samozrejme, že to píšem len preto, aby ma pretlačil k štátniciam ;)

Ak máte niečo múdre do diskusie, budem veľmi rád ak prispejete. Zdarma a bez obmedzenia!