radomeer.sk
 

Copyleft – všetky práva vyvrátené

1. mája 2011

Copyleft-small.jpg„Kto je bez viny nech hodí kameňom.“ Keby išlo o porušovanie autorských práv, asi nepoznám toho, kto by mohol ten kameň vôbec vziať do ruky. Od nelegálnych empétrojek cez nelegálne filmy až po nelegálne windowsy a offisy a fotošopy… Pritom z pohľadu zákona sú za takéto „zločiny“ ako napríklad stiahnutie albumu vo veľkej časti sveta prísnejšie tresty ako za vraždu.  Zdá sa vám to v poriadku?

Copyleft bigger.jpgZdá sa vám v poriadku, že firmy zarábajúce na autorských právach investovali miliardy dolárov do desiatok či stoviek rôznych technológií na ochranu proti kopírovaniu autorských diel a tie boli väčšinou prelomené ešte skôr, než sa začali vôbec používať? Aby bolo jasné, súčasné množstvo neprelomiteľných ochrán je: nula. Inými slovami, sú to zbytočne vyhodené peniaze. A nie práve malé peniaze.

Zdá sa vám tiež normálne, že za každé zakúpené prázdne CD, DVD, MP3 prehrávač, USB kľúč, tlačiareň a iné nástroje umožňujúce kopírovanie, platíte poplatky autorským zväzom? Málokto o nich tuší, keďže sú skryté v cene týchto produktoch. A nezáleží na tom, či na nich máte vlastné fotografie, dokumenty, nahrávky alebo akékoľvek iné dáta, ktorých ste autorom. Platí „prezumpcia viny“ a jediný kto sa teší sú autorské zväzy inkasujúce tieto poplatky.

Nehovoriac o ďalších nezanedbateľných výdavkoch, napríklad na armádu právnikov, ktorí z času na čas demonštratívne pošlú do väzenia spolu s drsnou pokutou ľudí, ktorí šíria chránené diela.

A čo poviete na chystanú medzinárodnú dohodu ACTA, ktorá okrem iného plánuje umožniť námatkové kontroly obsahu vašich počítačov napríklad na letiskách? K tomu sa ešte v súčasnosti pridávajú snahy o úplnú kontrolu obsahu internetu, čo by predstavovalo koniec nezávislosti tohto média, ktoré je momentálne jediným zdrojom informácií mimo priameho dosahu svetových vlád.

Mne sa teda nič zo spomenutého nepáči. Zdá sa mi, že cena, ktorú ako spoločnosť platíme za „ochranu autorov“ ďaleko presahuje únosnú mieru. Prečo ale stále vládne takýto zvrátený stav?

Nie som ten, kto aj za ranným narazením palca na nohe vidí spiknutie nadnárodných korporácií. Ale niektoré fakty o korporáciach vlastniacich lukratívne práva na autorské diela sú prinajmenšom zaujímavé.

Predĺženie doby trvania autorských práv

V roku 1998 prišlo v USA k predĺženiu doby ochrany autorských práv o 20 rokov. Bolo známe ako „Mickey Mouse Protection Act“. V jeho presadení bol totiž silným lobistom spoločnosť Walt Disney, ktorej už mali vypršať autorské práva na stále ziskové diela. Argumentovali napríklad predĺžením priemerného veku dožitia ľudí od doby, kedy bol vydaný pôvodný zákon. Zaujímavé bolo aj odôvodnenie, že autorské práva predstavujú pre Spojené štáty významnú časť príjmu. Tak prečo ich nenavýšiť prostou zmenou čísla v zákone? Ako jednoducho sa dajú zarobiť (kiežby len) milióny na virtuálnej hodnote.

Sony BMG ako šíriteľ vírusov

Ďalší zaujímavý prípad je zas z inej kategórie. Ako by sa vám páčilo, keby ste si kúpili album a po jeho prehratí v počítači by sa bez vášho vedomia nainštaloval softvér, ktorý kvôli svojej chybe otvoril operačný systém voči útokom a vírusom? Toto sa totiž stalo ľuďom, ktorí si kúpili CD od Sony BMG, obsahujúce nepodarenú ochranu proti ich kopírovaniu. Čerešničku na tortu prípadu položila táto spoločnosť, keď sama porušila autorské práva tým, že pri výrobe ochranného softvéru neoprávnene použila cudzí zdrojový kód. Samozrejme, súdom sa Sony BMG nevyhla. Ktovie ale ako by to dopadlo, nebyť chyby v kóde. Možno by dnes bolo bežnou praxou inštalovať softvér z hudobných CD ktorý by zabránil prehrávať akékoľvek napálené média a blokoval programy, ktoré sa dostanú na čiernu listinu.

Mimochodom, zdá sa vám v poriadku aj to, že ma za tento príspevok môžu Sony alebo Disney žalovať? Nie za ohováranie, keďže ide o staré prípady, ktoré boli dobre zdokumentované a nič som si k nim nevymyslel. Ale jednoducho za neoprávnené použitie ich slovných značiek. Takýmto spôsobom môžu umlčať šírenie akejkoľvek kritickej informácie, ktorá obsahuje ich meno.

Myslím, že absurdít v oblasti ochrany autoských práv sa nájde viac než dosť. Vyzerá to tak, že za zásterkou ušľachtilých cieľov sa iba napĺňajú zámery politikov a vrecká vyvolených skupín. A spoločenský prospech, o ktorý by malo ísť, je minimálny.

Odpor voči klasickému ponímaniu autorských práv vyjadril už pred viac ako dvadsiatimi rokmi kto iný, ako programátori. Jeden z nich, Richard Stallman, sa rozhodol vytvoriť prvú tzv. copyleft licenciu na šírenie svojho softvéru, aby tak zaistil jeho voľné využitie pre verejnosť. Copyleft je slovnou hračkou, ktorá paroduje obľúbené céčko v krúžku a pekne vystihuje svoj o 180 stupňov otočený pohľad na autorské práva. Diela môžete používať a voľne šíriť v prípade, ak ich ďalšie odvodeniny budete šíriť pod rovnakou licenciou. Teda ak niekto vydá dielo bez nároku na odmenu, iný ho tiež nemôže predávať, hoci aj v pozmenej podobe.

V ďalších článkoch by som sa chcel snažiť vysvetliť, prečo je súčasné nastavenie autorských práv a štandardných licencií skôr prekážkou ekonomického rozvoja a tiež sa zamyslieť nad tým, čo je zas nevyhnutné ponechať tak ako je. Okrem toho chcem ukázať na príkladoch, kedy autori aj bez nároku na odmenu vytvorili hodnotné diela, ktoré denne využívame možno bez toho, aby sme si to uvedomovali.

Ak by niekoho viac zaujímali spomínané prípady (alebo by neveril, že sa čosi také naozaj stalo ;):

Súd: Autorské poplatky za prázdne DVDčka sú neprijateľné (sme.sk) – článok síce hovorí o rozhodnutí Európskeho súdneho dvora, no pokiaľ viem, poplatky u nás stále platíme.

24 nelegálne stiahnutých piesní = 1,92 milióna dolárov pokuta! (pc.sk)

Anti-Counterfeiting Trade Agreement (ACTA) (wikipedia, česky) –  Spomínaná dohoda, ktorá umožňuje napr. nepopulárne prehliadanie obsahu notebookov na letiskách.

Copyright Term Extension Act (wikipedia, anglicky) – predĺženie doby trvania autorských práv by Disney.

Sony BMG copy protection rootkit scandal (wikipedia, anglicky)